pondelok, 3. júna 2013

Emotion.


Zvrat dňa.

Dnešok mi prišiel ako jedna veľká nočná mora, spôsobená maličkosťami. Hlúposťami, nad ktorými často človek len prevráti oči a pokračuje ďalej.
 Mňa tieto maličkosti takmer pohltili. Celú, nie len moju myseľ,či srdce. Cítili to tiež moje ruky, v tom nepríjemnom strnulom kŕči nemohli prirodzene uchytiť kľučku dverí a preraziť si cestu do bezpečia izby, v ktorej sa už vopred nemohli cítiť bezpečne. Izba len zvýrazňovala to, čo v ten moment malo byť najviac potlačené. City.
Prišlo to veľmi rýchlo, bolestivo. Slzy, pocit úzkosti obklopujúci všetko reálne a racionálne myslenie. Pocit, ktorý nahradil všetko panikou a hnevom. Hnevala som sa na teba, na seba, že sa na teba dokážem hnevať. Že si odišiel a mňa tu nechal samú, so sebou. Nechal ma tam ako slepca, nevidiaceho okolie plné svetla a nádeje, uvrhnutého do okovov temnoty a šialenstva, čakajúceho na jediné spasenie - tvoj príchod.
Stala som sa závislou. Od teba, od nás.

Oslobodím sa. Nie z lásky ale z túžby po láske.
A ty budeš šťastný a ja vzkriesená.