utorok 24. decembra 2013

I remember

      A tak už niekoľko dní uvažujem. Ospravedlňujem sa ak moja gramatika nebude správna, no teraz prepisujem len obyčajné myšlienky. A k tomu moje. O čom sú je už od začiatku zrejmé, sú o tebe. O tvojom budúcom živote, ktorý môže nabrať toľko spádov a farieb, ktorý môže prežiť toľko snov a pocítiť toľko bolesti. O tom ako ťa všetky tie roky poznačia. Či budeš mať po niekoľkých rokoch prežívania vrásky v okruhu úst alebo budú v podobe krátkych čiarok medzi očami, budú smutné. Či budeš nosiť obleky a tváriť sa dôležito.. Možno budeš jednoduchý muž žijúci v prenajatom podkroví, v umazanej veste a pásikavých ponožkách rôznej farby, s kopcom papierov všade navôkol. Môžeš byť všetkým. Nie je to úžasné ? Nevedieť a predsa sa nebáť ? A ak sa niekedy obávaš, nemusíš. Ty nie. Si dobrým človekom, odmalička. Robia ťa ním tvoje úspechy, no aj prehry a zlé vlastnosti. Vieš ich oľutovať, vieš vďaka ním pokračovať, zlepšovať sa. Si sám sebou. Sám.. ty nie si sám. A pravdepodobne ani nikdy nebudeš. Nedopustíš to, a už teray to nedopustia ani tvoji blízki, ktorých máš. Nepozerajúc na seba ich nedokážem spočítať. Neuveriteľné.
    Raz budeš mať všetko, po čom si kedy túžil. Zamysli sa nad tým všetkým, čo si chcel dosiahnuť, získať... Zážitky ? Úsmevné spomienky ? Plnohodnotné povolanie ? Rodinný dom s tvojimi deťmi ? Manželka ?..
    O áno. Moje predstavy sú plné vízií o tom aká bude. Akú ti prajem. Najmä ja, pretože som sa ňou istý čas môjho života tak veľmi chcela stať. Bude neodolateľná, zvodná ale jej hodnoty neprestajne prevyšujúce túžby budú znakom súdnosti. Opantá si ťa svojou krásou ako žena, priateľka ako ten najmilší človek. Jej úsmev bude vykúpením, bude tak výnimočný, že ti zlepší aj tie najťažšie dni. Jej ruky ťa nebudú len objímať, nebudú len tvoriť pár k tým tvojim, budú oveľa viac. Budú ťa chrániť. Vznikne medzi vami toľké porozumenie ako medzi nikým predtým. Nebude nemá, práve naopak, bude ti vždy odpoveďou. Bude inšpiratívna, bude sa dokázať usmievať cez slzy, ktoré jej možno spôsobíš. Nezavrhne vás, nikdy. Budeš jej najväčším úspechom až dovtedy, keď ti neporodí deti. Prekrásne deti plné života a vašej lásky.. Mohla by som pokračovať o tom ako si predstavujem, že ti bude viazať kravaty do práce, ako budeš počúvať jej spev a smiech pri varení,sprchovaní, pri všetkom teraz tak ďalekom. Bude jednoznačne úžasná.
   Vy budete.



Mám ťa rada, Mou.

Tak veľmi.

pondelok 3. júna 2013

Emotion.


Zvrat dňa.

Dnešok mi prišiel ako jedna veľká nočná mora, spôsobená maličkosťami. Hlúposťami, nad ktorými často človek len prevráti oči a pokračuje ďalej.
 Mňa tieto maličkosti takmer pohltili. Celú, nie len moju myseľ,či srdce. Cítili to tiež moje ruky, v tom nepríjemnom strnulom kŕči nemohli prirodzene uchytiť kľučku dverí a preraziť si cestu do bezpečia izby, v ktorej sa už vopred nemohli cítiť bezpečne. Izba len zvýrazňovala to, čo v ten moment malo byť najviac potlačené. City.
Prišlo to veľmi rýchlo, bolestivo. Slzy, pocit úzkosti obklopujúci všetko reálne a racionálne myslenie. Pocit, ktorý nahradil všetko panikou a hnevom. Hnevala som sa na teba, na seba, že sa na teba dokážem hnevať. Že si odišiel a mňa tu nechal samú, so sebou. Nechal ma tam ako slepca, nevidiaceho okolie plné svetla a nádeje, uvrhnutého do okovov temnoty a šialenstva, čakajúceho na jediné spasenie - tvoj príchod.
Stala som sa závislou. Od teba, od nás.

Oslobodím sa. Nie z lásky ale z túžby po láske.
A ty budeš šťastný a ja vzkriesená.